História

 Počiatky osídlenia priestoru dnešnej Prievidze siahajú do doby kamennej. Podľa výskumov a nálezov sa najstaršie stopy osídlenia zachovali z neolitu (6.-3. tisícročie pred naším letopočtom). V dobe bronzovej (1200-700 pred naším letopočtom) prišiel na územie Prievidze ľud popolnicových polí so svojou lužickou kultúrou a vybudoval si osadu na dnešnom Námestí slobody. Archeologické nálezy v oblasti hornej Nitry hovoria o osídľovaní slovanskými predkami už na prelome 7. a 8. storočia. Je pravdepodobné, že územie Prievidze bolo v tej dobe súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a neskôr i Veľkomoravskej ríše. Keďže Prievidza bola v tom čase križovatkou starej obchodnej cesty (táto cesta bola jedným z priechodov cez hornú Nitru smerom do Turca, ktorý nadväzoval na tzv. Soľnú cestu a Jantárovú cestu spájajúcu Panóniu s Baltom), urýchlilo sa tak i jej osídlenie. Územie hornej Nitry, v rámci ktorého sa predmetné územie nachádza, sa včlenilo do uhorského štátu po roku 1018 v rámci Nitrianskeho komitátu (hradského španstva). Ten sa na prelome 13. a 14. storočia pretvoril na Nitriansku stolicu, ktorej nasledovníkom od roku 1867 bola Nitrianska župa. Administratívny vývoj Prievidze vzhľadom na príslušnosť k hierarchicky vyšším územným celkom bol až do 20. storočia pomerne stabilný.